Ing. Karol Dillnberger, OK3ID

„Po nás prídu mnohí, mladší aj lepší, lenže málokedy prídu prví“

Autorom tejto dobudúcna siahajúcej myšlienky je banskobystrický rodák Ing. Karol Dillnberger OK3ID (6. júna 1912-11. augusta 1996)

Jeho synovec pán Dušan Klimo prednedávnom poskytol verejnosti materiál o svojom strýkovi. Spomína, že málokto zo súčasníkov v meste pod Urpínom vie, že ich rodák bol medzinárodne uznávaným odborníkom, vynálezcom a priekopníkom vysielania televízie na Slovensku. Pod jeho menom je registrovaných vyše 40 patentov, viacero odborných knižných publikácií, stovky odborných článkov, recenzií a posudkov z oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Je nositeľom Zlatej medaily, najvyššieho vyznamenania svetoznámej firmy BOSCH. Počas vyše 60-ročnej profesionálnej činnosti na Slovensku i v zahraničí Ing. Karol Dillnberger popri vedeckej práci na SAV významnou mierou prispel k výchove generácií absolventov štúdia elektrotechniky na SVŠT a televíznych technikov. Karol Dillnberger pochádza z dvoch starých banskobystrických rodov. Dillnbergerovci patrili medzi spoluzakladateľov mesta Banská Bystrica. Je to stará evanjelická rodina, ktorá bola pri zakladaní tamojšieho evanjelického cirkevného zboru, v ktorom mali svoje pevné a trvalé miesto. Svedčia o tom nápisy v banskobystrickom chráme Božom, ako aj nápisy na pomníkoch na bystrickom evanjelickom cintoríne. Otec Eugen bol úradník a jeho otec Emil Dillnberger bol lekár a v tom čase popredný hygienik v c.-k. monarchii. Matka Elena pochádzala z klimovsko-kneppovského rodu.

Karol Dillnberger OK3ID so svojim ALT saxofónom
Karol so svojim ALT saxofónom

Detstvo, mladosť a najdlhšia časť Karolovej podnikateľskej činnosti sú úzko späté s Beniczkého domom na baskobystrickom hlavnom námestí. S vyznamenaním absolvoval štúdium rádioinžinierstva na Vysokom technickom učení v Brne. Popri elektrotechnike ovládal jemnú mechaniku, výrobnú technológiu, aj spracovanie plastov.

Mal študentský orchester, s ktorým si zarábal na štúdium, odborné knihy a prístroje pre svoje experimentovanie.

Zadný trakt Beniczkého domu, kde sídlila firma IDEIX
Zadný trakt Beniczkého domu, kde sídlila firma IDEIX

Jeho firmu IDEIX, ktorá mala sídlo v dvornom trakte rodného domu, mocnári vtedajšieho totalitného režimu znárodnili. Z Lučatína sa presťahovali v 52. roku na Dukliansku, dnešnú Lazaretskú ulicu v Bratislave, kde v 1-izbovom byte bývala celá 5-členná rodina. Spoluvytváral vedenie výskumného pracoviska pre elektrotechniku na Slovenskej akadémii vied v Bratislave. Na SAV vykonával činnosti v oblasti izotopickej spektrometrie v Geologickom ústave Dionýza Štúra v Bratislave, ako aj vo Farmakologickom ústave SAV.

Reklama IDEIX v časopise Krátke vlny
Reklama IDEIX v časopise Krátke vlny
Ing. Karol Dillnberger na SAV vo svojom laboratóriu
Ing. Karol Dillnberger na SAV vo svojom laboratóriu

V rokoch 1959-1963 založil a viedol centrálny výskum prijímacej televíznej techniky na Slovensku. Ako vedecký pracovník SAV upozornil na seba svojimi priekopníckymi prácami v elektrotechnike a najmä televízii. Jemu možno ďakovať, že televízny vysielač v Bratislave bol postavený na správnom mieste na Kamzíku a nie v strede mesta. Bol súčasne technickým komisárom a správcom vysielača v Banskej Bystrici a podliehali mu technicky všetky vysielače na Slovensku.

Ing. Karol Dillnberger v TV štúdiu
Ing. Karol Dillnberger v TV štúdiu

Viedol technickú skúšobňu rozhlasu a rádiokomunikácií, kde bol vedúcim výstavby televízie. Aj v lekárskej elektronike mal úspechy: zhotovil mnohé lekárske prístroje umožňujúce nové liečebné terapie.

Bol po celom svete známy ako úspešný rádioamatér, vyhrával medzinárodné súťaže, bol prvým Európanom počúvaným v USA na pásme 5 metrov, mal prvú otáčavú smerovú anténu a niekedy v roku 1935 založil prvý slovenský rádioklub -Pohronský rádioklub YMCA OK3AX., rádioklub pre rádioamatérov vysielačov.

Karol OK3ID na portejbli
Karol OK3ID na portejbli

Pôsobenie v tomto stredisku vyústilo do bohatej prednáškovej a publikačnej činnosti, ako na území Slovenska, tak aj v zahraničí. Výsledky svojej výskumnej činnosti publikoval v periodikách v NSR a USA. V 60. rokoch minulého storočia bol Ing. K. Dillnberger pre slobodumilovných obyvateľov Bratislavy a okolia najvyhľadávanejším odborníkom z oblasti televízie. On jediný poznal tajomstvo, ako umožniť príjem programov viedenskej televízie v Bratislave a na časti západného Slovenska. Svojím pričinením takto umožnil prísun informácií zo slobodného sveta, ktorých výsledkom bola aj zmena politickej klímy na jar r. 1968. V rokoch 1967 1977 presídlil do NSR, kde pôsobil ako výskumný inžinier vo firme BOSCH v odbore káblová televízia a spoločné antény. V tomto období podal vyše 300 patentových prihlášok, z ktorých viaceré firma využila, za čo mu bolo udelené najvyššie ocenenie Zlatá medaila tejto firmy. Aj počas posledných rokov svojho života, ktoré strávil v Bratislave, bol stále plný nových ideí a neúnavného, ba často priam fanatického pracovného zanietenia. Na výstave v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave v roku 2011 pod názvom Majstri ducha, osobnosti vedy a techniky na Slovensku, bol, hoci už po jeho smrti, poctený jemu venovaným samostatným panelom, dokumentujúcim jeho celoživotné dielo.

Pamätná tabuľa pre Ing. Dillnbergera
Pamätná tabuľa pre Ing. Dillnbergera