Ing. Karol Dillnberger, OK3ID

Ing. Karol Dillnberger
„Po nás prídu mnohí, mladší aj lepší, lenže málokedy prídu prví“

Autorom tejto dobudúcna siahajúcej myšlienky je banskobystrický rodák Ing. Karol Dillnberger OK3ID (6. júna 1912-11. augusta 1996)

Jeho synovec pán Dušan Klimo prednedávnom poskytol verejnosti materiál o svojom strýkovi. Spomína, že málokto zo súčasníkov v meste pod Urpínom vie, že ich rodák bol medzinárodne uznávaným odborníkom, vynálezcom a priekopníkom vysielania televízie na Slovensku. Pod jeho menom je registrovaných vyše 40 patentov, viacero odborných knižných publikácií, stovky odborných článkov, recenzií a posudkov z oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Je nositeľom Zlatej medaily, najvyššieho vyznamenania svetoznámej firmy BOSCH. Počas vyše 60-ročnej profesionálnej činnosti na Slovensku i v zahraničí Ing. Karol Dillnberger popri vedeckej práci na SAV významnou mierou prispel k výchove generácií absolventov štúdia elektrotechniky na SVŠT a televíznych technikov. Karol Dillnberger pochádza z dvoch starých banskobystrických rodov. Dillnbergerovci patrili medzi spoluzakladateľov mesta Banská Bystrica. Je to stará evanjelická rodina, ktorá bola pri zakladaní tamojšieho evanjelického cirkevného zboru, v ktorom mali svoje pevné a trvalé miesto. Svedčia o tom nápisy v banskobystrickom chráme Božom, ako aj nápisy na pomníkoch na bystrickom evanjelickom cintoríne. Otec Eugen bol úradník a jeho otec Emil Dillnberger bol lekár a v tom čase popredný hygienik v c.-k. monarchii. Matka Elena pochádzala z klimovsko-kneppovského rodu.

Karol Dillnberger OK3ID so svojim ALT saxofónom
Karol so svojim ALT saxofónom

Detstvo, mladosť a najdlhšia časť Karolovej podnikateľskej činnosti sú úzko späté s Beniczkého domom na baskobystrickom hlavnom námestí. S vyznamenaním absolvoval štúdium rádioinžinierstva na Vysokom technickom učení v Brne. Popri elektrotechnike ovládal jemnú mechaniku, výrobnú technológiu, aj spracovanie plastov.

Mal študentský orchester, s ktorým si zarábal na štúdium, odborné knihy a prístroje pre svoje experimentovanie.

Zadný trakt Beniczkého domu, kde sídlila firma IDEIX
Zadný trakt Beniczkého domu, kde sídlila firma IDEIX

Jeho firmu IDEIX, ktorá mala sídlo v dvornom trakte rodného domu, mocnári vtedajšieho totalitného režimu znárodnili. Z Lučatína sa presťahovali v 52. roku na Dukliansku, dnešnú Lazaretskú ulicu v Bratislave, kde v 1-izbovom byte bývala celá 5-členná rodina. Spoluvytváral vedenie výskumného pracoviska pre elektrotechniku na Slovenskej akadémii vied v Bratislave. Na SAV vykonával činnosti v oblasti izotopickej spektrometrie v Geologickom ústave Dionýza Štúra v Bratislave, ako aj vo Farmakologickom ústave SAV.

Reklama IDEIX v časopise Krátke vlny
Reklama IDEIX v časopise Krátke vlny
Ing. Karol Dillnberger na SAV vo svojom laboratóriu
Ing. Karol Dillnberger na SAV vo svojom laboratóriu

V rokoch 1959-1963 založil a viedol centrálny výskum prijímacej televíznej techniky na Slovensku. Ako vedecký pracovník SAV upozornil na seba svojimi priekopníckymi prácami v elektrotechnike a najmä televízii. Jemu možno ďakovať, že televízny vysielač v Bratislave bol postavený na správnom mieste na Kamzíku a nie v strede mesta. Bol súčasne technickým komisárom a správcom vysielača v Banskej Bystrici a podliehali mu technicky všetky vysielače na Slovensku.

Ing. Karol Dillnberger v TV štúdiu
Ing. Karol Dillnberger v TV štúdiu

Viedol technickú skúšobňu rozhlasu a rádiokomunikácií, kde bol vedúcim výstavby televízie. Aj v lekárskej elektronike mal úspechy: zhotovil mnohé lekárske prístroje umožňujúce nové liečebné terapie.

Bol po celom svete známy ako úspešný rádioamatér, vyhrával medzinárodné súťaže, bol prvým Európanom počúvaným v USA na pásme 5 metrov, mal prvú otáčavú smerovú anténu a niekedy v roku 1935 založil prvý slovenský rádioklub -Pohronský rádioklub YMCA OK3AX., rádioklub pre rádioamatérov vysielačov.

Karol OK3ID na portejbli
Karol OK3ID na portejbli

Pôsobenie v tomto stredisku vyústilo do bohatej prednáškovej a publikačnej činnosti, ako na území Slovenska, tak aj v zahraničí. Výsledky svojej výskumnej činnosti publikoval v periodikách v NSR a USA. V 60. rokoch minulého storočia bol Ing. K. Dillnberger pre slobodumilovných obyvateľov Bratislavy a okolia najvyhľadávanejším odborníkom z oblasti televízie. On jediný poznal tajomstvo, ako umožniť príjem programov viedenskej televízie v Bratislave a na časti západného Slovenska. Svojím pričinením takto umožnil prísun informácií zo slobodného sveta, ktorých výsledkom bola aj zmena politickej klímy na jar r. 1968. V rokoch 1967 1977 presídlil do NSR, kde pôsobil ako výskumný inžinier vo firme BOSCH v odbore káblová televízia a spoločné antény. V tomto období podal vyše 300 patentových prihlášok, z ktorých viaceré firma využila, za čo mu bolo udelené najvyššie ocenenie Zlatá medaila tejto firmy. Aj počas posledných rokov svojho života, ktoré strávil v Bratislave, bol stále plný nových ideí a neúnavného, ba často priam fanatického pracovného zanietenia. Na výstave v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave v roku 2011 pod názvom Majstri ducha, osobnosti vedy a techniky na Slovensku, bol, hoci už po jeho smrti, poctený jemu venovaným samostatným panelom, dokumentujúcim jeho celoživotné dielo.

Pamätná tabuľa pre Ing. Dillnbergera
Pamätná tabuľa pre Ing. Dillnbergera

Pridaj komentár